Obec založená r. 1407 pod pôvodným názvom Babalwska, od roku 1808 už ako Babinec. Obec sa rozprestiera na ploche 491 ha v nadmorskej výške 419 m. Jej súčasťou je aj Babinský mlyn a Klinovo. Leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria na plochom chrbte medzi dolinou Rimavy a potoka Papča. Pahorkatina v severnej časti prevažne z pyroklastík andezitov a vápencov vystupuje do reliktného povrchu náhornej vrchoviny. Chotár je odlesnený, v severnej časti má dubový les.Babinec je listinne doložený v roku 1407. Obec sa vyvinula v 13.storočí na staršom osídlení, patrila Derencsényiovcom, Séchyovcom, od 17.storočia Muránskemu panstvu. Roku 1427 tu bolo 13 port ale po tureckom spustošení roku 1598 zostalo len 5 domov. Pre chudobu Koháryovci odpustili obyvateľstvu desiatok a robotu. Roku 1828 tu žilo 270 obyvateľov v 35 domoch.
Zaoberali sa poľnohospodárstvom a zhotovovaním dreveného riadu.
V obci sa nachádza evanjelický klasicistický kostol z konca 18.storočia s maľovaným dreveným stropom z 18.stor.
Zvonica klasicistická z konca 18.storočia. Ešte v 1.polovici 20.storočia bola rozšírená domáca výroba vretien, bŕd a súsekov zo štiepeného bukového dreva, ktoré používali na odkladanie šatstva a obilia. Ešte nedávno tu tkali plátno a handričkové pokrovce.
História
Prvé osídlenie oblasti okolia obce Babinec pochádza z neskorej doby bronzovej. Náleziská z jednej z kultúr tohoto obdobia sa nachádzajú pri susednej obci Kyjatice. Súčasné osídlenie obce Babinec vznikalo v priebehu 13. storočia. Prvá historická zmienka o súčasnej obci pochádza z roku 1407 (1407 Babalawka, 1413 Babaluchka, 1427 Babafalva). Obec v 17. storočí patrila do vlastníctva šľachtických rodov Derencsényi a Széchy, od 17. storočia k muránskemu Muránskemu panstvu. V roku 1427 bolo v obci 13 osídlencov, z ktorých po tureckom pustošení v roku 1598 zostalo iba päť domov. V roku 1828 mala obec Babinec 270 obyvateľov v 35 domoch.
V obci sa nachádza evanielický klasicistický kostol z konca 18. storočia, v ktorom je kazetový ručne maľovaný drevený strop s neskororenesančnou barokovo-rustikálnou ornamentikou štylizovaných kvetov a listov. Organ s ankátovou ornamentikou pochádza z roku 1739, klasicistická zvonica s retardovanými prvkami je z konca 18. storočia. Zvon je uliaty B. Stephanidesom z Lučenca v roku 1813.